Titulnou postavou špeciálneho vydania Forbes Money je dánsky makroekonóm Henrik Zeberg. Nie preto, že by prinášal pohodlnú predpoveď. Skôr naopak. V rozhovore so zástupcom šéfredaktorky Ľubomírom Šulkom hovorí, že recesia prichádza, hoci podľa neho ešte nenastala. A dodáva podstatnú vec: nespôsobí ju vojna ani Donald Trump. Hlavným motorom má byť prepad amerického trhu práce, stagnácia realít a slabnúca schopnosť domácností míňať.
K tomu dane, privátny kapitál, rozvíjajúce sa ekonomiky, investičný alkohol či Košický zlatý poklad. Zoznam článkov v tomto špeciálnom vydaní pôsobí pestro, no spája ho jedna otázka: čo má hodnotu vo svete, kde staré istoty miznú rýchlejšie, než vznikajú nové?
TOP TÉMY ŠPECIÁLNEHO VYDANIA:
Dánsky makroekonóm Henrik Zeberg v obálkovom rozhovore pre Forbes Money varuje, že svetovú ekonomiku čaká recesia horšia než kríza z roku 2008. Hlavný problém nevidí v Donaldovi Trumpovi, vojnách ani geopolitike, ale v slabnúcom americkom trhu práce, zamrznutom realitnom trhu a nafúknutých cenách aktív. Tvrdí, že centrálne banky sa opäť pozerajú nesprávnym smerom, reagujú neskoro a svojimi zásahmi krízy skôr zväčšujú, než tlmia. Investorom odporúča viac pokory, hotovosť, zlato a vyváženejší prístup než klasické portfólio 60/40. Umelá inteligencia podľa neho budúcnosť zmení, no najbližšej recesii nezabráni.
Finfluenceri, umelá inteligencia aj licencované finančné firmy môžu pôsobiť dôveryhodne, no pri peniazoch sa neoplatí veriť nikomu naslepo. Text redaktora Ľuboslava Kačalku ukazuje slovenské príklady pochybných investičných odporúčaní, varovania Národnej banky Slovenska aj prípad Kim Kardashian, ktorá v Spojených štátoch dostala vysokú pokutu za propagáciu kryptoinvestície bez jasného priznania odmeny. Kačalka upozorňuje, že známa tvár ešte nie je zárukou odbornosti a umelá inteligencia si pri overovaní faktov dokáže jednoducho vymýšľať. Samostatnou výstrahou je prípad obchodníka U. P., ktorému regulátor odobral licenciu po sérii vážnych pochybení. Spoločným menovateľom je jednoduché pravidlo: pri sľuboch rýchleho zbohatnutia treba spozornieť bez ohľadu na to, kto ich predáva.
Martin Kořenek prišiel o prácu v korporácii, no práve tento moment mu otvoril cestu k realitnému biznisu. Z pôvodne vedľajšej investičnej aktivity si pomocou dát, Excelu, hypoték a premyslenej páky vybudoval portfólio viac ako 220 nehnuteľností v hodnote desiatok miliónov eur. Tvrdí, že pri bytoch nejde len o výnos z nájmu, ale najmä o rast cien, financovanie a schopnosť rýchlo rozpoznať príležitosť. Svoju stratégiu považuje za silnejšiu než investovanie do akcií, hoci priznáva riziká zadlženia, regulácie aj prílišnej koncentrácie majetku. Dnes časť know-how odovzdáva klientom cez mentoring a hovorí, že najväčšou chybou je zostať pri čítaní a nikdy neurobiť prvý krok.
Catherine Van Offelen v rozhovore vysvetľuje zabudnutý grécky pojem fronésis, teda praktickú múdrosť, ktorá spája rozum, intuíciu, odvahu, skúsenosť aj cit pre správny okamih. Nie je to bojazlivá opatrnosť, ale schopnosť konať v neistote a robiť čo najlepšie rozhodnutia bez ilúzie, že máme všetko pod kontrolou. Esejistka ukazuje, prečo moderný človek uviazol medzi strachom z rizika, posadnutosťou bezpečnosťou a vierou v algoritmy. Fronésis podľa nej potrebujeme v osobnom živote, politike aj pri práci s umelou inteligenciou, ktorá síce počíta, ale necíti a nenesie zodpovednosť. Skutočná múdrosť rozhodovania preto nevzniká z návodu, ale zo skúsenosti, úsudku a odvahy konať v pološere reality.
